čtvrtek 30. srpna 2012

75# Jurij Doľd-Mychajlyk - Velká hra

Henrich sa pritajil za kameňom, tuho stisol pištoľ a z oboch nespúšťal oči. Približovali sa. Keď boli od neho asi na šesť metrov, odrazu vyskočil z úkrytu a hlasito, ba od vzrušenia až príliš hlasito skríkol:
- Haut les mains! Ruky hore!
Partizáni ledva chápali, čo sa robí+ zastali, a keď videli na seba namierenú pištoľ, pomaly dvíhali ruky. 
Henrich zbadal, že mladší akosi podozrivo pohol rukou. 
Ľavou rukou vytrhol ešte jednu pištoľ a prísne ho napomenul: 
- Nespúšťajte ruky!
Partizáni ani skamenení hľadeli do hlavní pištolí. 
- Ak ma poslúchnete, ručím vám nielen za život, ale i za slobodu, - povedal Henrich, rýchle zmeniac tón. 
- Klame! - zahundral zlostne starší partizán. 
- Máte možnosť vybŕdnuť so zdravou kožou. Ale nesmiete zabudnúť: ak sa pokúsite spustiť ruky alebo dotknúť sa zbrane, budem strieľať. A strieľam tak, že po výstrele by vaša rodina mohla len spomínať na vaše dušičky. 
Starší partizán spýtavo pozrel na mladšieho. 
- Hneď, len čo sa mu obrátime chrbtom, nás odbachne, - zamrmlal nasršene mladší. 
- A čo mi teraz bráni, žeby som vás zastrelil, keď mám v rukách dve pištole? Treba len stisnúť kohútik - a obaja ste na onom svete... Reči sú tu daromné. Ale jedno vám radím: partizáni majú mať vždy zbrane v ruke, a nie vo vreckách; vy sa tu prechádzate ani v kúpeľoch, a nazdáte sa, že ste vojakmi! No, dosť bolo rečí. Tournez-vous! A behom!
Mladší sa obrátil a pomaly vykročil. za ním sa pobral aj starší. Spočiatku šli ticho, vari ešte čakali, kedy dostanú guľku do tyla, no čoraz väčšmi pridávali do kroku, napokon už bežali a z času na čas sa obzreli. 
Aj Henrich zamieril ku svahu plošiny. Partizáni už boli neďaleko skaly a pozorne sledovali, čo robí ten čudný nemecký dôstojník. Goldring vľúdne zakýval svojim nedávnym zajatcom a rýchle schádzal z plošiny. 
Keď partizáni dobehli ku skale, Henrich bol už ďaleko. Maquisti uvideli len dvoch jazdcov cvalom uháňať po ceste do mesta. 
- Rozumieš tomu? - spýtal sa udivene starší mladšieho. 
- Ani zbla.

Poslala: Lenka
Pozn.: Ve slovenštině se kniha jmenuje Sám vojak v poli.

středa 29. srpna 2012

74# J. H. Krchovský - Mladost - Radost...

Je toho najednou teď trochu moc
po ránu večer a po něm zase noc
naděje, zklamání, touha a dost
tak jako včera je vše marnost nad marnost

Bůhví co bude dnes, natož co zítra
hlavně jen usnout a dožít se jitra
stejně jak dnešek ne, i zítřek není
hlavně zas ulehnout, dožít se snění

Dnes jsem se hloupě ptal na den, prý:
Co je dnes?
dneska je středa a zítřek čas neodnes

zítřek je připraven, čeká mne za rohem...
kdo jiný nežli já? Jsem sobě sám bohem!

Poslala: Aneta